streda, 30. marca 2011

Architektonické pamiatky Hauerlandu /kostol Sv. Jána na Kremnických Baniach/

Pozrime sa trochu podrobnejšie, aké pamiatky zostali obciach osídlených obyvateľmi nemeckej národnosti. Bezosporu jednou z najvýznamnejších pamiatok na osídľovanie stredného Slovenska je kostol sv. Jána v Kremnických Baniach.

Kostol Sv. Jána na Kremnických

BaniachUž v predchádzajúcej časti som uviedol, že s novými kolonistami prichádzali aj ich kňazi, pričom si určite aj noví osadníci žiadali umožnenie prijímania sviatostí v rodnom jazyku a dobré podmienky pre svoj duchovný život. Keďže obce, ktoré vznikali podľa už spomínaných výsad v 13. storočí, boli pomerne dosť blízko od seba vzdialené (Krahule, Dolný a Horný Turček, Sklené, Kunešov a Kremnické Bane) a súčasne na výstavbu nových kostolov, prípadne kaplniek, bolo potrebných dosť veľa financií, kremnickí radní páni prišli vraj na dobré riešenie a navrhli postaviť pre všetky spomínané obce najskôr jednu spoločnú kaplnku. No a aby žiadna obec necítila ukrivdená, rozhodli, že kaplnka bude od piatich baníckych osád primerane vzdialená, a tak sa rozhodli túto vybudovať nad jedľovou horou v lokalite, blízko ktorej sa aj teraz kostol sv. Jána Krstiteľa nachádza.

O umiestnení najstaršej kaplnky, prebudovanej neskôr na kostol sa rozpráva príhoda, že keď ju začali stavať, cez noc vždy niekto základy rozhádzal, a keď raz odchádzali farníci zo stavby, počuli detský hlas „Tu postavte váš kostol“, súčasne tam podľa povesti vzbĺkol šípový ker, a tak bolo o mieste, kde bude stáť nový kostol rozhodnuté.


Hlavný oltár s odorujúcimi baníkmi je skutočným pokladom

Na tomto mieste bola okolo roku 1200 postavená zrejme väčšia kaplnka sv. Jána Krstiteľa v románskom slohu. V polovici 15. storočia bola prestavaná v gotickom štýle, ale hlavne bola k nej pristavaná chrámová loď.

Nebola to však jediná prestavba tejto kaplnky, resp. kostola Umelecko-historický a architektonický výskum tohto objektu z roku 1992 tu zaznamenal celý rad prestavieb a zaznamenal rôzne architektonické prvky tých najrozmanitejších štýlov. Pre zaujímavosť ich veľmi stručne uvediem (alebo aj preto, že samotná stavba sa mi veľmi javí ako encyklopédia architektúry v sakrálnych stavbách). Románsky sloh, v ktorom bola kaplnka vybudovaná som už spomínal, v 14. storočí bola realizovaná gotická prestavba, koncom 15. a začiatkom 16. storočia bola klenba prebudovaná v neskorogotickom štýle. Z tejto prestavby sa zachovali aj výrazné maľby – tmavočervené plošné kvadrovanie rebier klenby.

Z konca prvej polovice 16. storočia sa tu dajú pozorovať niektoré prvky v goticko-renesančnom slohu (sedlový portál a gotické lomené portály). Nasledujú prvky slohov ranorenesančný a neskororenesančný (druhá polovica 17. storočia). Zo začiatku 18. storočia sa tu nachádza ranobaroková kazateľnica.

Rannobaroková kazateľnica

Neskorobarokový sloh je reprezentovaný hlavne novým prekrytím veže kostola barokovou cibuľovou helmicou.

Ďalšie úpravy kostola sú zaznamenané v druhej polovici 19. storočia, nadstavba chrámu v časti umiestnenia oltára o 4 metre, vybudovaný bol nový krov a nová maľba interiéru. Roku 1910 bola realizovaná najrozsiahlejšia prestavba – boli realizované nové betónové stĺpy, prestavaný bol chór.

Zo stručného popisu je vidieť, že predchádzajúce storočia zanechali pre odborníkov spomínanú encyklopédiu architektonických slohov, pre návštevníkov kostola zážitok architektonickej vyváženosti a dobrého pocitu.

V období šírenia sa protestantizmu slúžil kostol od roku 1529 do roku 1673 reformovanej cirkvi, v tomto období bola pristavaná veža. Hovorí o tom kameň nad vchodom do chrámu s vyznačeným rokom 1588 a počas tohto obdobia boli v roku 1614 kúpené dva zvony.

Od roku 1674 slúžil kostol znovu rímsko-katolíckej cirkvi. Roku 1714 bol vyhotovený hlavný oltár s barokovým obrazom sv. Jána Krstiteľa s Ježišom. V druhej polovici 18. storočia bol oltár doplnený o rokokové plastiky kľačiacich baníkov. Vnútrajšok chrámu je svojim chórom veľmi zaujímavo riešený.

V 18. storočí bol kostol ohradený kamenným múrom tak, že medzi kostolom a múrom vznikol cintorín, bol to v okolitých dedinách jediný cintorín a mal dve brány – južná brána slúžila pre Krahule, Kremnické Bane a Kunešov a severná brána pre Horný a Dolný Turček.

Významným dňom pre cirkevníkov uvádzaných obci bol 27. júl 1764, keď tento chrám navštívil Jozef II., ktorý bol neskôr korunovaný za rímskeho kráľa a neskorší cisár a uhorský kráľ (1780 – 1790) a jeho mladší brat Leopold, ktorý sa tak isto stal cisárom a uhorským kráľom (1790 – 1792).

Za zmienku stojí aj rok 1872, keď tu bola dokončená stavba uhorskej severnej železnice Pešť – Šalgotarjan – Lučenec – Zvolen – Vrútky. Výstavby tejto železnice sa zúčastnili špičkoví odborníci z celého Rakúsko - Uhorska a boli to údajne talianski inžinieri, tkorí premeriavali trasu tejto v tom čase unikátnej železničnej trate, a tak zamerali aj polohu kostola sv. Jána Krstiteľa a vraj im vyšlo, že ide o geometrický stred Európy, čo je dnes označené aj pamätnou tabuľou na symbolickom kameni (1996).

Potom prišlo 20. storočie, ktoré nebolo unikátnemu kostolíku nejako zvlášť naklonené, jednak tým, že jednotlivé obce si už vybudovali svoje vlastné kostoly, ďalej to bol odchod nemeckých občanov po druhej svetovej vojne a významnú úlohu určite zohral aj vzťah štátu k náboženstvu v rokoch 1948 – 1989. Aby však všetky nepriaznivé podmienky boli dovŕšené, v roku 1964 udrel do veže kostola hrom a zapálil zvonicu. Začala sa rekonštrukcia, ktorá sa skončila roku 1969 a kostolu sa vrátila pôvodná podoba. Krátko po rekonštrukcii kostol vykradli neznámi (samozrejme) zlodeji, interiér poškodili vandali a znova samozrejme sa na vzhľade, teda fasáde, podpísal čas a nezáujem spoločnosti. Jednoducho povedané kostol chátral.

V roku 1991 sa však ku kostolu prihlásili občania z Nemecka, ktorí kedysi sa tomto území žili a pomocou ich finančnej podpory a obetavosti miestnych občanov bol kostol zachránený a 29. 8. 1994 znovu slávnostne vysvätený.

V súčasnej dobe je pri kostole vybudovaný moderný kláštor bratov menších kapucínov, čo iste vytvára aj dobré podmienky pre ochranu kostola.

Ešte niekoľko technických údajov o kostole, nachádza sa v nadmorskej výške 800 metrov a hoci nie je umiestnený na výraznom vrchu, je z rôznych miest dobre viditeľný. Malebný obraz na kostol sv. Jána sa nám ponúka napríklad z kremnickej kalvárie, ale za dobrých podmienok je už viditeľný od Bartošovej Lehôtky. Jeho dĺžka je 23,12 metra, šírka 10,2 metra a výška 9,52 metra. Veža je vysoká 32,64 metra a široká pri základoch 4,8 metra.

Kostol sv. Jána Krstiteľa je dnes využívaný na cirkevné obrady a na sviatky, ktoré súvisia s nemeckou kolonizáciou, sú tu slúžené obrady v nemeckom jazyku so všetkým, čo k takýmto obradom patrí.
Vráťme sa ešte niekoľkými poznámkami k chrámu sv. Jána Krstiteľa na Kremnických Baniach malou poznámkou o zvláštnom riešení chóru. V chráme sú vlastne vybudované dva chóry nad sebou, pričom chóry prakticky predeľujú celú chrámovú časť na prízemie, prvé a druhé poschodie. Stropy chórov boli vybudované pravdepodobne železobetónovými rovnými doskami začiatkom 20. storočia. V minulosti bol severný chór prístupný priamo z vonku kostola krytým schodiskom. V súčasnosti je prístup do chórových priestorov, vybudovaných nad sebou, vnútornými drevenými schodmi. Riešenie s chórmi nad celou chrámovou časťou a ešte v dvoch častiach nad sebou si pravdepodobne vyžiadali počty veriacich, ako aj vekové delenie farníkov.


Dva chóry v Kostole zvýšili jeho kapacitu

Rozmerovo nie veľký chrám je schopný prijať okolo 500 veriacich. V súčasnosti je vnútrajšok kostola celý natretý bielou neutrálnou farbou, čo síce zakrýva maľby z jednotlivých minulých období, no je možné, že ich takto ochraňuje – na opačnej strane zvýrazňuje výtvarné riešenie oltára a kazateľnice.

Cirkevne obsluhujú kostol už spomínaní malí bratia kapucíni na modlitby, uskutočňujú sa v ňom však aj verejné sväté omše. Chrám býva uzatvorený, no počas dňa je otvorený tak, že na vchode je silná mreža, cez ktorú je možné vidieť aj interiér kostola.

Pohľad do kostola od hlavného oltára

* * *

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára